Od veternej kalamity v Tatrách uplynulo jedenásť rokov

POPRAD 19. novembra (SITA) – Od veternej kalamity vo Vysokých Tatrách uplynulo jedenásť rokov. Les v Tatranskom národnom parku (TANAP) 19. novembra 2004 zmenil svoju podobu takmer na nepoznanie. Pod Cestou slobody, cestným okruhom okolo Vysokých Tatier, vyrastá nový les. Podľa Pavla Fabiana, námestníka riaditeľa Štátnych lesov TANAPu, lesníci v rokoch 2005 až 2015 obnovili na lesných pozemkoch v správe štátnych lesov takmer 5 570 hektárov postihnutého územia, z toho 3 070 hektárov umelou obnovou a 2 500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadených bolo podľa jeho slov viac ako 5,2 milióna sadeníc. Oveľa zložitejšia situácia je však nad Cestou slobody.

Územie pod Cestou slobody mohli lesníci začať zalesňovať hneď po spracovaní kalamitného dreva, keďže v ňom platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody. Popri prirodzenom zmladení tam výsadbou vnášali aj tie dreviny, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia. „V tomto roku sme na ploche približne 170 hektárov vysadili 350-tisíc sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej 270 hektárov,“ skonštatoval Fabian.

Drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách, je dnes výrazne zmenené. Tatranskí lesníci sa snažia o druhové zmiešanie drevín, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove, viac ako tridsaťpercentné, má smrekovec, nasleduje smrek a borovica. Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín, ktoré vyhovujú konkrétnym ekologickým podmienkam. Ako ďalej povedal Fabian, lesníci sa snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po veternej kalamite preto bolo možné tam, kde štátna správa ochrany prírody povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia,“ priblížil Fabian.

Druhú tvár má tatranský les nad Cestou slobody, kde je oveľa zložitejšia situácia. Lesníci tam nemohli zasahovať a podoba lesa bola ponechaná samovývoju. Jeho obraz menia naďalej nové kalamity. Vietor počas uplynulých jedenástich rokov vyvrátil a poškodil na území spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu takmer 840-tisíc stromov. Smrek v lesoch ďalej ničí aj lykožrút, ktorý od roku 2006 doteraz zdecimoval takmer dva milióny stromov, z toho niekoľko stoviek tisícov v piatom stupni ochrany prírody. Keďže tatranskí lesníci sú povinní spracovať lykožrútom napadnuté stromy v treťom a štvrtom stupni ochrany prírody, ďalšie veľké plochy sú dnes v Tatranskom národnom parku bez stromov. Ako vysvetlil Fabian, lykožrút, namnožený v kalamitnom dreve, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať, sa v kalamitnom množstve vyskytuje v tatranských lesoch aj v súčasnosti. Jeho populáciu podľa odborníkov zničí až nedostatok potravy, teda živých stromov, prípadne extrémne nízke teploty, ktoré sú ale pri predpokladanom otepľovaní málo pravdepodobné.

V súčasnosti sa ale podľa Fabiana nehovorí len o centrálnej časti Tatier, kde vietor typu bóra lesy poškodil, ale aj o Tatranskej Javorine. Pripomenul tiež zmenu podoby Západných Tatier, ktorých lesy poškodila decembrová víchrica v roku 2013 a májová víchrica v roku 2014, a kde, opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody, zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta. „Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1 350 metrov sú ešte veľmi nízke a v piatom stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie,“ dodal Fabian.

Podľa Miroslava Jurča, vedúceho odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu, by bolo dobré, ak by návštevníci Tatranského národného parku iniciovali aj celonárodnú diskusiu, a tým sa ovplyvnila celospoločenská objednávka. Ľudia by sa podľa jeho slov mali vyjadriť k tomu, čo chcú od územia Vysokých Tatier, či chcú, aby mali tú prvú alebo druhú tvár. „Je tu pár extrémistov, ktorí tvrdia, že pre Tatry bude najlepší samovývoj, na druhej strane je tu veľké množstvo odborníkov, ktorí chcú aktívne manažovať tieto procesy, keďže tento les tu bol stále ovplyvňovaný ľudskou činnosťou. Sme štátna firma a sme ochotní zabezpečiť akúkoľvek celospoločenskú objednávku, ktorá tu bude,“ dodal.

Lesy na území Tatranského národného parku sa v minulosti, s výnimkou nedostupných ostrovčekov zachovaných pralesov na ploche približne 700 hektárov, takmer v celom rozsahu využívali. Cieľom lesníkov je pokračovať v rekonštrukcii kalamitami zasiahnutých lesných oblastí na lesy s pôvodným drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou a blízke prírode.

Veterná smršť, nazývaná aj Alžbeta, si 19. novembra 2004 vyžiadala jednu obeť a spôsobila obrovské majetkové škody. „Na území Tatranského národného parku bol vyvrátený a poškodený les na ploche 12 600 hektárov. Na zemi zostalo ležať dva a pol milióna metrov kubických drevenej hmoty, z toho v správe Štátnych lesov TANAPu bolo na ploche 8 737 hektárov poškodených vyše dvoch miliónov metrov kubických dreva,“ pripomenul Jurčo.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu